Aj tento rok sme prežili očakávané Veľkonočné sviatky.
Najskôr ma manžel ako prvú vyšibal a polial, aby som neoprašivela.
Korbáčikom, ktorý si sám uplietol. Aj cudzích chlapcov naučil pliesť korbáče.
Prišli k nám šibať aj susedovi chlapci, ponúkli sme ich sviatočnými koláčmi
a farebnými vajíčkami. Potešili sa aj zopár drobným. Keďže manžel je dobrý
a vzácny človek, vo všetkom mi pomáha, za šibačku som mu dala vzácny darček,
maľované vajíčko s nápisom „Dárek Edovi“ z roku 1950. Onedlho budeme
oslavovať 66. výročie nášho spoločného života spolu s maľovaným
vajíčkom, ktoré sme si zachovali až do tohtoročnej Veľkej noci. Na Veľkonočný
pondelok nás milo prekvapil telefonát, zavolal nám bratranec z Ameriky.
Bol to pre nás najkrajší a najmilší veľkonočný darček. Ďakujeme ti,
Valter.
Potešilo nás, že aj syn z Chomutova nás prišiel navštíviť spolu
s manželkou. Už teraz sa tešíme sa na ďalšie Veľkonočné sviatky.
Gabriela Wenzlová
0 komentárov:
Zverejnenie komentára