nie som čitateľom neznáma. Svojimi príspevkami som sa už predstavila pred tromi rokmi na blogu (Starý) Račan (http://racan.blog.sk).
![Gabriela Wenzlová](https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjgIKt7JBOsslX8vjdLxH2paNoMwb_A2p1daBpjzhEzpYqXAIWxNbxbpgRK30t3o64tfvW7Trv9xMVbZx8SRZEK2Ggip0aLmi2viB0wI32kx8Hk4GCGQBOcd65iNniRwysgbRuuYRHNjr0/s160/Gabriela-Wenzlova.jpg)
Základnú školu v roku 1945 som vychodila tiež v Rači. Ešte v tom roku som odišla učiť sa a pracovať do Baťovej školy v Baťovanoch. Bola to veľká zmena v mojom živote. Pracovalo sa tam pri páse. Po dvoch rokoch som sa zo zdravotných dôvodov vrátila domov. Neskoršie som sa zamestnala v knihárni ako robotníčka.
Písal sa rok 1948. Vydala som sa. Vychovali sme dvoch synov. Dnes sú už dobrí a starostliví dedovia. Tešíme sa z 5 vnúčat a 5 pravnúčat. Dožili sme sa zlatej svadby (50 rokov), ba aj diamantovej svadby (60 rokov). V tomto roku sme slávili 63. výročie nášho spoločného života.
V dôchodku sme už vyše 20 rokov.
Som veselej povahy. Rada varím, pečiem. Veľa zavárame ovocie, zeleninu a varíme veľa džemov, ktoré väčšinou rozdáme.
S manželom si dobre rozumieme, navzájom si pomáhame. Tešíme sa z každého prežitého dňa.
Gabriela Wenzlová
Keď som mala 10 a 18 rokov
Zlatá svadba mojich rodičov
Z našej zlatej a diamantovej svadby
Dôkaz, že s manželom radi zavárame