Vstávali sme do studeného upršaného rána. Na tento deň som mala na našej poliklinike časenku k lekárke na polročnú kontrolu.
Manžel išiel ochotne so mnou. Po povinnom čakaní v čakárni som sa ocitla v ambulancii. Pani doktorka prezrela môj spis. Niečo sa jej nepáčilo. Poslala ma na odber krvi. Potvrdil sa vysoký cukor. Ihneď nariadila hospitalizáciu, bola som jej rozhodnutím zaskočená. O poschodie vyššie som sa hlásila na príjem. Po krátkom čakaní sa dlhou chodbou rozliehalo volanie – máme príjem, máme príjem. O chvíľu sa mihali biele plášte. Sestričky robili všetko, aby ma ubytovali. Hladná a smädná líham vo vypožičanej nočnej košeli na pripravené lôžko. Čakala som, čo sa bude ďalej diať.
Absolvovala som niekoľko vyšetrení. Pri jednom som ležala na boku, spodnú časť som mala obnaženú. Práve vtedy, keď malo začať vlastné vyšetrenie, pani doktorke zazvonil mobil. Hovor trval niekoľko, pre mňa dlhých minút. Nevedela som, či mám zísť zo stola, alebo sa nejako zakryť. Miestnosť bola aj ako vyšetrovňa. Po vyšetrení som rýchle ako som mohla opustila túto miestnosť. Ostatné vyšetrenia a liečbu som šťastne prežila. Mala som prísnu diétu. Dobrá pacientka mi ponúkla čokoládu, zobrala som si, hoci som vedela, že ju nemám konzumovať. Mala som plné ústa, keď do izby prišla pani primárka a práve ku mne. Čakala až dojem, nič nepovedala, no ja som sa cítila previnilo. Ráno, keď sme sa prebudili, už bola pri nás s otázkou, ako sme spali, či nás niečo nebolí, aj jazyk sme jej ukázali. Spokojná s nami jemnučko nás pohladila po tvári, obdarila dobrým slovom, úsmevom. Aj to lieči. Cítili sme, že sme v dobrých rukách.
Z nášho ôsmeho poschodia bol krásny výhľad aj na nočnú Bratislavu. Vysoké štíhle žeriavy, na nich veselo blikajúce svetlá, boli nádherné. Pridali sa k nim farebné, meniace sa reklamy. Ulice lemovali trblietavé dvojité šnúry svietiacich áut. Celkom blízko sa ozývalo prenikavé trúbenie sanitiek.
Boli krásne slnečné dni. Slniečko veselo pozeralo do našej izby, no to sa nepáčilo jednej pacientke, ktorá spala pri okne. So žalúziou sme nevedeli manipulovať. Vzali sme si na pomoc „Pokyny“. Stálo tam „zákaz manipulovať so žalúziami“.
Spokojná, nanajvýš vďačná som odchádzala domov. Príkladná bola o nás starostlivosť. Vďaka vám, pani primárka, vďaka celému kolektívu, že ste ma postavili opäť na nohy. Vaša vďačná pacientka
0 komentárov:
Zverejnenie komentára